|
|
|
|
|
|
|
| Záblatie |
|
| Miestnou časťou Trenčína sa Záblatie stalo 1. januára 1985. Bývalá obec sa pôvone skladala z
troch samostatných celkov, ktoré sa spolu slúčili v roku 1913. Boli to Veľké Záblatie, Malé
Záblatie a Rybáre. Spomienkou na tri samostatné obce sú aj pomenovania ulíc - Záblatská,
Malozáblatská, Rybáre. Pred spojením s Trenčínom obec
susedila okrem Trenčína so Zlatovcami, Kostolnou - Záriečím, Drietomou, so Súčou a pred rokom
1965 aj s Trenčianskymi Biskupicami. Až do druhej polovice 19. storočia bolo na území chotára
mŕtve rameno Váhu, ktoré siahalo až po dnešnú železničnú trať.
|
|
|
|
|
| Veľké Záblatie |
|
| Prvá zmienka o dedine Záblatie (villa Zabrat) pochádza z roku
1366. Poznáme ju aj pod názvami Zablath (1372), Zablaath (1404), Zablathy (1471,1500),
Zablathye (1502), Zablaticze (1773), Zablatowce (1786), Záblatí(1808), Vágszabolcs (1913).
Názov obce súvisí s blatom. V roku 1484 vlastnili pozemky Záblatia Mikuláš Brucháč a
Vavrinec Holý. Na konci 15. str. ho vlastnil kastelán Uherského Brodu Vavrinec. Ten
v roku 1491 odkúpil kúriu aj s pôdou, ktorá k nej patrila. Neskôr sa stal vlastníkom Rybárov.
Medzi ďalších vlastníkov patrili: Krištof Kubínsky, Dobrašovskovci, Tersťanskovci,
Orlayovci, Wolfgan Šeréni a Samuel Teleki. Jeho vnuk Elemír
odpredal v roku 1896 Záblatie Ing. Vojtechovi Polyakovi, poslancovi maďarského snemu.
Posledným jeho majiteľom bol jeho sym Ing. Štefan Polyák, minister vlády Slovenského štátu.
Po roku 1945 prevzalo časť jeho majetku v Záblatí stredné poľnohospodárske učilište a roku
1956 získalo ďalšiu časť miestne JRD.
Na západných svahoch Karpát sa v chotári dediny pestovala v minulosti vínna réva. Že
dominujúcim zamestnaním bolo poľnohospodárstvo vyjadruje aj obecná pečať, datovaná rokom 1736.
|
|
|
| Malé Záblate |
|
| Pôda v Malom Záblatí patrila sčasti cirkvi a sčasti majiteľom veľkozáblatského panstva.
Používalo pečať Veľkého Záblatia.
|
|
|
| Rybáre |
|
| Vznikli pod vrchom Machalovka. Poľnohospodárske zamestnanie
miestneho obyvateľstva vyjadruje symbolika obecnej pečate datovanej rokom 1787, na ktorej je
lemeš a pod ním hľuzy rastliny. Prvýkrát sa o nich písomné pramene zmieňujú roku 1208
pod názvom villa Ribnic. Objavujú sa aj pod názvami Rybary (1439), Rybar (1483, 1493) , Rybare
(1492), Ribari, Ribary (1773), Ribári (1873-1902) a Halászlak (1907). Pôvodne boli kráľovským
majetkom (služobníckou osadou), patriacim k Trenčianskemu hradu. Povinnosťou ich prvých
obyvateľov bolo odovzdávať svojmu zemepánovi predpísaný počet rýb, čo sa prejavilo aj na názve
obce. V 1. polovici 15. storočia boli ich vlastníkmi drobní šľachtici, ktorých kúriu v roku 1431
vypálili husitské vojská postupujúce Považím. V priebehu 15. storočia získali majetky zemianske
rodiny z Urminiec a z Nozdrkoviec.
|
|
|
|
 "Veľkozáblatský majer (18 kB)")
hore